Rozvoj priemyslu v druhej polovici 19. storočia znamenal prílev českého ľudového živlu do ponemčených miest, a tým aj posilnenie národného povedomia. Vznikali nové časopisy, edicie, inštitúcie, spolky a v roku 1868 bol položený základný kameň Národného divadla v Prahe. Mladá generácia spisovateľov vystúpila spoločne v almanachu Máj s pomerne vyhradeným programom. Už názvom sa prihlásili k odkazu K. H. Máchu, ale súčastne chceli zachytiť realitu novej doby.

Ján Neruda

Bol najvýznámejším básnikom a prozaikom tejto doby. Narodil sa v Prahe na Malej strane, kde prežil biedne detstvo. Dojmy, ktoré v ňom zanechalo malostranské prostredie, poznačili celý jeho život a tvorbu. Do povedomia súčastníkom vstúpil ako fejtonista v Národních listech, ktorých bol redaktorom od roku 1868 až do smrti. Debutoval básnickou zbierkou Hřbitovní kvítí. Symbolika cintorína tu nie je iba obvyklou kulisou romantickej poézie, ale predstavuje pochmúrnu spoločenskú situáciu v období Bachovho absolutizmu. Výber z Nerudovej tvorby vyšiel pod názvom Knihy veršu. V sociálnych baladách nadviazal na Erbena, ale motivácia konfliktov tu nie je osudová, ale daná podmienkami vtedajšieho života. Intímna lyrika je obrazom lásky k matke i k milovanej deve. V poslednej časti zbierky sú vlastenecké básne. V básni Poslání na Slovensko vyjadruje lásku k Slovensku, ale i obavy o jeho osud. Písně kosmické sú konfrontáciou obrovského vesmíru s fyzickou malosťou človeka. Výsledkom tejto konfrontácie je však viera v ľudský rozum. Tajomstvo vesmíru nie je večné, nie je nepoznateľné. V roku 1883 vyšla Nerudova zbierka Balady a romance , kde využil ľudové, kresťanské a historické motívy, ktoré smerujú svojím významom k súčastnosti. Zbierka Prosté motivy je spoveďou osamelého starnúceho básnika. Symbolicky je rozdelená podľa ročných období (Jarní, Letní, Podzimní a Zimní). Prírodná harmónia striedania ročných období je predobrazom harmónie v ľudskom živote.
Prozaické Nerudovo dielo úzko súvisí s jeho novinárskou činnosťou. Do prvej knihy próz, nazvanej Arabesky , zahrnul poviedky, črty a obrázky z pražského života. Kladie v nich väčší dôraz na analýzu ľudských povách ako na dej. Klasickým dielom českého realizmu sú Povídky malostranské . Na základe vlastných spomienok a zážitkov vytvoril majstrovský obraz starosvetského prostredia na Malej strane pred rokom 1848. S humorom i vážnosťou vykresľuje Neruda postavy a postavičky s ich dobrými i zlými vlastnosťami. Najčastejšie využíva formu uceleného príbehu. Poviedky dýchajú staropražskou dobovou náladou, ale aj v nej vzťahy narúša prospechárstvo, nadradenosť bohatých nad chudobnými.

Alois Jirásek

Bol najpopulárnejším autorom historickej beletrie. Narodil sa v Hronove a rodný kraj pôsobil na neho po celý život. Po absolvovaní gymnázia študoval na pražskej filozofickej fakulte históriu, hoci mal pôvodne záujem o maliarstvo. Zoznámil sa s M. Alešom a J. Myslbekom a ich vzájomné priateľstvo malo veľký vplyv na jeho umeleckú tvorbu. Po ukončení gymnázia pôsobil ako stredoškolský profesor histórie v Litomyšli a neskôr v Prahe, kde aj zomrel. Pochovaný je v rodnom Hronove. Jirásek vzbudil pozornosť už prvým románom Skaláci , v ktorom zobrazil ľudovú vzburu proti cudziemu panstvu v okolí Náchoda v 18. storočí. Z prostredia Litomyšle revolúčnych rokov 1848-1849 čerpal námet pre Filozofickú históriu , v ktorej stavia do kontrastu vlasteneckých českých študentov a konzervatívne ponemčené meštiactvo. Do humorného a úsmevného študentského života zaznie tragika pražských barikád roku 1848. Boj Chodov za zdedené práva vykresľuje román Psohlavci . Veľký obraz českých dejín vytvotil Jirásek v trilógii Mezi proudy, Proti všem a Bratrstvo . Posledným Jiráskovým historickým románom je Temno , v ktorom sa vrátil do pobielohorského obdobia, do vrcholného obdobia protireformácie. Medzi skvosty Jiráskových próz patria Staré pověsti české , ku ktorým čerpal látku zo starých prameňov a kroník. Zobrazuje tu predhistorické a historické obdobie a významné osobnosti (Libušu, Přemysla, Žižku, Jánošíka a iných). V povestiach vyjadril úctu k tradíciám, národnému hrdinstvu i vlastenstvu.
Jirásek získal úspechy i ako dramatik. Napísal 12 hier, medzi ktorými sú historické hry Jan Hus, Jan Žižka, Jan Roháč a rozprávková hra Lucerna. Osobitný význam mali dve hry zo súčastnosti, ku ktorým čerpal námet z vidieka. Je to Vojnarka a Otec, v ktorých sa odráža sociálna problematika vidieckej spoločnosti konca 19. storočia. Poľská Literatúra I hore I Obash