Ruská Literatúra



Nevoľníctvo brzdilo rozvoj buržoázie v Rusku. Šírili sa roľnícke nepokoje, ktoré dal cár kruto potlačiť. V mestách prekvitalo úplatkárstvo, karierizmus, pokrytectvo a udavačstvo. Vzdelaní ľudia si kládli otázky: Kam speje Rusko? Spoločenské nedostatky sa odrazili aj v umeleckej tvorbe, ktorá sa odklonila od romantizmu smerom k realizmu.

Nikolaj Vasilievič Gogoľ

Patril k prvým predstaviteľom realizmu v Rusku. Pochádzal z chudobnej ukrajinskej šľachtickej rodiny. Po gymnaziálnych štúdiách odišiel do Sankt Petrburgu. V cykle Peterburské poviedky uvádza na scénu malých, nenápadných ľudí, najmä úradníkov. V poviedke Plášť cez postavu úradníka Bšnačkina kritizuje ťažké podmienky poctivých, pracovitých ľudí, ktorí sa nedokážu brániť.
Ostrú satiru na spoločenské pomery predstavuje komédia Revízor. V nej pranieruje mestských predstaviteľov, ich úplatkárstvo a strach pred odhalením. Komédia predstavuje "smiech cez slzy".
Ruský vidiek polovici 19. storočia, život ruských statkárov a vznik buržoázie zobrazuje Gogoľ v románe Mŕtve duše . V statkároch autor zobrazil celú plejádu záporných postáv odsúdených na zánik.

Ivan Sergejevič Turgenev

I. S. Turgenev bol básnikom, prozaikom a dramatikom, ktorý zobrazil sociálne protirečenie ruskej spoločnosti. Hoci pochádzal zo šľachtickej rodiny celý život bojoval proti nevoľníctvu. Väčšiu časť života prežil vo francúzsku, kde sa spriatelil s významnými spisovateľmi (Flaubert, Zola, Maupassant) a súčasne propagoval ruskú literatúru.
V zbierke poviedok Poľovníkove zápisky zobrazuje krásnu prírodu stredného Ruska, ale aj útlak nevoľníkov. S typom ¨zbytočného človeka¨ sa stretneme v románe Rudin. Hrdina je vzdelaný človek, ktorý nedokáže bojovať za svoju lásku.
Román Otcovia a deti predstavuje generačný konflikt statkárskej aristokracie a revolučno-demokratickej inteligencie.
Turgenevova tvorba je podriadená myšlienke o úlohe človeka v spoločnosti, láske k vlasti a k materinskému jazyku.

Fiodor Michajlovič Dostojevskij

Študoval na vysokej vojenskej technickej škole a po jej skončení pracoval na ministerstve obrany. Keďže k armáde nemal vzťah, začal sa venovať iba literatúre. Jeho prvým dielom je sociálno-psychologicky román Biedni ľudia, napísaný vo forme listov dvoch osamelých, opustených ľudí-chudobného úradníka a siroty. Dostojevskij sa nedchýnal ideami utopického socializmu, čo sa mu stalo osudným. Zatkli ho a odsúdili na smrť. Tesne pred popravou mu zmenili trest na štvorročné nutené práce na Sibíri. To mu nadlomilo psychické aj fyzické zdravie. Trpkú väzenskú skúsenosť stvárnil v románe Zápisky z mŕtveho domu. V sociálno-psychologickom románe Zločin a trest na postave hlavného hrdinu študenta Rodiona Raskoľnikova si všíma rozpoltenosť ľudskej duše. Hrdina rozdeľuje ľudí na dve kategórie- na neobyčajných a na obyčajných. Pod vplyvom tejto teórie hrdina zavraždí starú úžerníčku a neplánovane aj jej sestru. Ani po vražde nie je Raskoľnikov presvedčený o svojej vine: ¨Nezabil som človeka, ale pricníp!¨ Neskôr však prežíva duševnú krízu. Uvedomuje si ťarchu svojho zločinu, priznáva sa na polícii a je odsúdený na nútené práce.
V románe Idiot hrdina chce prekonávať zlo láskou. Jeho snaha pomôcť druhým však stroskotáva.

Lev Nikolajevič Tolstoj

Väčšiu čsť života prežil v rodnej dedine Jasná Poľana. V posledných rokoch života bol jeho osobným lekárom Slovák, doktor Dušan Makovický, ktorý po návrate domov vydal knihu Jasnopolianske zápisky. Táto kniha nieje len kronikou Tolstého života, ale aj opisom života ruskej spoločnosti a kultúry.
Napísal jedno z najväčších diel svetovej literatúry, románovú epopeju Vojna a mier. V nej zobrazil život vyššej ruskej spoločnosti v prvej tretine 19. storočia. V románe vystupujú literárne, ale i historické postavy (Kutuzov, Napoleon, cár Alexander a iní). Tolstoj nahradil tradičnú monografickú kompozíciu ¨pásmovou¨ kompozíciou. V románe sa striedajú nielen pásma vojny a mieru, ale aj pásma postáv.
Román Anna Kareninová sa začína odchodom Anny od manžela a dieťaťa pre milovaného muža. Alexej Karenin sa staral iba o svoju kariéru. Nedotkla sa ho Annina nevera, bál sa spoločenského škandálu. Anna sa dostáva do konfliktu so spoločnosťou a končí život samovraždou pod kolesami vlaku.
Námetom románu Vzkriesenie je skutočný súdny prípad: porotca, šľachtic Nechľudov, spozná v odúdenej prostitútke dievčinu, ktorú kedysi zviedol a otrasený jej osudom sa rozhodne napraviť svoju vinu. Ponúka jej manželstvo, opúšťa svoj majetok a nasleduje ju na Sibír. Hrdinka odmieta jeho ponuku a rozhodne sa spojiť svoj život s politickým spoluväzňom. V tomto príbehu zobrazuje všetky spoločenské vrstvy Ruska. Odsudzuje morálku vyššej spoločnosti, byrokraciu na ruských súdoch a ťažké podmienky vo väzniciach.

Anton Pavlovič Čechov

Pochádzal z kupeckej rodiny a od detstva musel pracovať, aby mohol študovať. Ako poslucháč medicíny začal uverejňovať krátke prózy v humoristických časopisoch. V rozsahovo neveľkých poviedkach sa dokázal vysmiať chameleónsatvu Chameleón i smrtelnému strachu malých úradníkov pred nadriadenými Smrť úradníka.
Lyrizmus a psychologizmus, ktorý sa prejavil už v próze Step, Čechov naplno rozvinul v dráme. K najznámejším patria hry Čajka, Ujo Váňa, Tri sestry a Vyšňový sad. V nich zobrazoval obyčajných ľudí a súčasne odhaľoval vážne spoločenské problémy Ruska.

Fracúzska Literatúra I hore I Nemecká Literatúra