Od začiatku 19. storočia sa dostáva do popredia buržoázia. Menili sa ekonomické, morálne i citové vzťahy a úlohou literatúry bolo zobraziť túto skutočnosť. Bolo treba ukázať ľudí v nových vzájomných vzťahoch a o to sa pokúšali predstavitelia kritického realizmu.

Stendhal

Významným esejistom a prozajikom bol Stendhal, vlastným menom Henri Beyle, ktorý stal pri zrode realizmu vo Francúzsku. Nenávidel vyvíšovanie sa bohatých, preto vstúpil do Napoleonovej armády a zúčastňoval sa výprav. Na konci svojho života sa stáva konzulom v Taliansku. Jeho poetika sa vyznačuje majstrovským zobrazením psychológie postáv. Opisy sa vyznačujú štylistickou skratkou a jasnosťou. Jeho štýl je považovaný za stručný, suchý a vecný. Hrdinovia jeho diel majú často jeho povahu, sú vášniví a nepodajní.Často sú v konflikte so spoločnosťou a zákonom. Najvýznamnejším dielom jeho tvorby je román Červený a čierny. Zobrazuje pomery Francúzska v prvej polovici 19. storočia. Julien Sorel, ctižiadostivý mladý muž, sa rozhodne skoncovať s chudobou a zvolí si kariéru vojaka. Po Napoleonovej poražke sa dáva na kňažskú dráhu, stáva sa vychovávateľom, pomocou šarmu si získava ženy - najprv pani de Renal(vychováva jej syna), a potom Matildu, ženu vysokého cirkevného hodnostára) - a postupuje po spoločenskom rebríčku. Keď pani de Renal chce zverejniť ich príbeh Julien ju postrelí v kostole. Na súde prekvapujúco priznáva svoju vinu. Zdáva sa boja za svoju záchranu a naviac obžalúva sudcov a všetkých prítomných boháčov, že to oni svojími spoločenskými princípmi ho doviedli k tomuto činu. Je odsúdený na smrť popravou.
Námet z idealizovanej talianskej renesancie prenesený do 20. rokov 19. storočia využil Stendhal v románe Kartúza parmská. Mladý šľachtic, plný ideálov, utečie z despotického domova a pridá sa k Napoleonovi. Je však svedkom jeho porážky pri Waterloo. Sklamaný sa vracia do Talianska, kde sa pripravuje v seminári na kňazské povolanie. Po štúdiách sa dostáva do najvyššej spoločnosti. Vášniva povaha a milostné dobrodružstvá sa stanu príčinou jeho pádu. Svoj dobrodružný život končí v kartuziánskom kláštore.
Stendhalovi hrdinovia sú ľudia vášniví, nepoddajní, v ústavičnom konflikte s úzkoprsou, pokryteckou spoločnosťou, v ktorej nemôžu uskutočniť svoje sny. Autor je odporcom spoločenskej konvenčnosti a všednosti. Bol zásadným odporcom kvetnatosti štýlu. Štylistickou skratkou chcel čo najstručnejšie vyjadriť svoje myšlienky.

Honoré de Balzac

Pochádzal z vidieckej rodiny, preto túžil preniknúť do aristokratickej spoločnosti. Výštudoval právo, chcel vydávať diela klasikov, ale dlžoby a vysilujúca práca mu podlomili zdravie. Niekoľko mesiacov pred smrťou sa oženil s poľskou šľachtičnou Evelinou Hanskou.
Balzacovo literárne dielo je obrovské. Cyklus Ľudská komédia obsahuje vyše 90 románov a poviedok, ktoré zobrazujú francúzsku spoločnosť 19. storočia. Autor rozdelil cyklus na: Štúdie mravov, ktoré osetľujú sociálne účinky. Filozofické štúdie, ktoré vykresľujú príčiny spoločenských síl. Analytické štúdie, v ktorých vysvetľuje princípy všetkého diania vo svete.
V Ľudskej komédii vystupuje viac než dva a pol tisíc postáv, mnohé z nich vo viacerých románoch, čo dáva celému dielu jednotu a rytmus.
Skľučujúcim príbehom ľudskej bezcitnosti je román Otec Goriot. Bohatý obchodník žije len pre svoje dve dcéry. Dal im celý majetok, aby sa mohli dobre vydať a dostať sa do vyšších kruhov. Jedná sa vydá za baróna a druhá za bankára. Goriot sa presťahuje do chudobného penziónu, aby mohol byť blízko svojich dcér. Nechce vidieť, že ho zneužívajú a hanbia sa za neho. Platí za ne dlhy, rozpredáva svoj majetok a sám chudobnie. Okolie ním opovrhuje a vysmieva sa mu. Jediný, kto s ním súcití, je chudobný študent Rastignac. V románe vystupuje množstvo postáv, s ktorými sa stretneme i v ďalších dielach. Zaujímavá je postava bývalého galejníka, zločinca Vautrina, ktorý bojuje proti spoločnosti svojskými metódami. Zneškodňuje bohatých, aby sa sám obohatil. Vautrin symbolicky stelesňuje spoločenské zlo. Goriot zomiera chudobný a opustený. Na smrtelnej posteli sa vyznáva Rastignacovi: "Človek musí umrieť, aby poznal, čo sú to deti." Počas deja sa mení aj charakter Rastignaca. Úsilie preniknúť do vyššej spoločnosti zatieni jeho dobré predsavzatia. Využíva svoju mladosť a šarm, ktoré mu pomáhajú dosiahnúť úspechy najmä u žien. Román sa končí jeho cynickou výzvou: "A teraz uvidíme, kto z koho." Balzac vychádza z presvedčenia, že človek nie je ani dobrý, ani zlý, spoločnosť ho nekazí, ale podlieha v dobrom i v zlom svojmu spoločenskému prostrediu.
Najčítanejším románom z cyklu Filozofiké štúdie je Šagrénova koža. Námet o tajomnom kúsku kože čerpal autor z orientálnych rozprávok. Mladý šľachtic chce skoncovať so životom, pretože nemá dosť síl napísať dielo Teória vôle. Starinár mu daruje osliu kožu, ktorá splní všetky jeho želania. Stane sa bohatým a slávnym, získa lásku žien, ale koža sa zmenšuje a tým sa kráti aj jeho život. Strach zo smrti ho prenasleduje a nakoniec naň aj zomiera. Balzac zdôrazňuje, že túžba po moci má zhubné následky. Do Analytických štúdií patria diela Fyziológia manželstva, Malé strasti mažnelstva, Rozmarné poviedky .

Gustave Flaubert

Študoval právo, ale pre chorobu štúdium neukončil. K jeho najznámejším románom patrí Pani Bovaryová. Hrdinka, žena vidieckeho lekára, romanticky túži po veľkej láske. Jej milenci ju využívajú a opúšťajú, keď nemá peniaze. Život končí samovraždou. Manžel, ktorý až po ženinej smrti zistí jej neveru, postupne chradne a zomiera.
Politické udalosti po roku 1848, sklamania z veľkých snov a túžob zobrazuje v románe Citová výchova. Ústrednou témou románu je nenaplnená láska študenta k vydatej žene. Román striedaním súčasnosti a minulosti pripomína filmovu techniku.

Guy de Maupassant

Pochádzal zo šľachtickej rodiny. Študoval právo, ale štúdium neukončil, pretože odišiel ako dobrovoľník na prusko-francúzsky front. Debutoval poéziou, ale známym sa stal novelami a románmi, v ktorých zobrazil jednoduchých ľudí. Na malom priestore zobrazil rôzne ľudské charaktery.
V spoločensko-kritickom románe Miláčik zobrazuje mladého karieristu, ktorámu ženy pomôžu vyšvihnúť sa z biedneho prostredia do vládnych kruhov.

Emil Zola

Je predstaviteľom francúzskeho naturalizmu. V románoch Brucho Paríža, Zabijak a Germinal zobrazil ťažké životné a pracovné podmienky robotníkov. Prostredie svojich hrdinov dobre poznal. Venoval sa pozornému štúdiu ich charakteru. V jeho dielach sú silné realistické tendencie a do popredia sa dostáva humanistický a sociálny akcent.

Anglická Literatúra I hore I Ruská Literatúra